MALÁ PRÍRUČKA VEĽKÝCH RÁD PRE RODIČOV,
ALEBO AKO POMOCŤ SVOJMU DIEŤAŤU PRI VSTUPE DO MATERSKEJ ŠKOLY:
Každý začiatok je ťažký
Vstup do materskej školy je prvým krokom do spoločnosti. Táto udalosť môže priniesť problémy ako pre dieťa, tak i pre rodičov. Sú deti, ktoré si v novom prostredí zvykajú ľahšie, tešia sa a s ľahkosťou nadväzujú kontakty s osobami pre ne doposiaľ neznámymi. Iné sa tešia tiež, ale po prvých skúsenostiach odmietajú vstup do kolektívu, potrebujú na adaptáciu viac času.
Sociálne skúsenosti, ktoré dieťa získa v materskej škole, určujú v budúcnosti jeho vzťahy v skupine, majú rozhodujúci podiel na utváranie osobnosti.
Pobyt v materskej škole prináša množstvo zmien : iný režim dňa, prítomnosť veľa ďalších detí, akceptovanie cudzej osoby ako osoby kľúčovej, každý má nárok na všetko rovnakou mierou i na pozornosť učiteľky, niektoré ich priania nie sú hneď a rýchlo splnené alebo nie sú splnené vôbec.
Sú aj také prípady, že si nádejný školák na materskú školu – kolektív a nový denný program nezvykne vôbec. Aj to sa stáva. Ale skutočne len a len výnimočne. Mnohé z takzvaných beznádejných prípadov sú riešiteľné.
Ako môžu pomôcť rodičia doma.
Pri vstupe do materskej školy sú na deti prvýkrát kladené viaceré požiadavky naraz. Rodičia svojmu
dieťaťu uľahčia vstup tým, že mu umožnia zbierať skúsenosti už predtým a pomôžu mu s požiadavkami vysporiadať sa postupne.
1. Trénovať odlúčenie
Už pred vstupom do materskej školy by sa malo vedieť dieťa zaobísť krátku dobu bez matky. Príležitostné odlúčenie umožní dieťaťu získať istotu, že mu matka neutečie a že sa vráti. Tieto prvé
skúsenosti sa pozitívne prejavia len a len vtedy, keď sa rodičia vrátia v dohodnutú dobu. Tiež pre matku môže byť ťažké odlúčiť sa od dieťaťa na pol dňa, alebo dokonca na celý deň a nechať dieťa v starostlivosti „cudzích“ osôb. Dlhé lúčenie matky s dieťaťom je pre obidvoch bolestné a nikomu nepomáha, práve naopak. Dlhé lúčenie dieťa zneisťuje, pretože zvláštne chovanie matky podnecuje a potvrdzuje jeho strach.
2. Umožniť stretávanie s vrstovníkmi
Už pred vstupom do materskej školy môžeme deťom sprostredkovať kontakt s vrstovníkmi (napr. detské ihrisko), aby sa naučili s nimi vychádzať.
3. Zoznámenie detí s materskou školou
Rozprávajte deťom o materskej škole. Usilujte sa však byť reálny, čiže žiadne fantázie o tom, aké krásne hračky ich tam čakajú a k tomu ešte dobrí kamaráti. Pri dnešnej domácej výbave detských izieb sa môže stať, že vášmu dieťaťu v materskej škole na prvý pohľad žiadna z hračiek do oka nepadne, a už je tu zbytočné sklamanie. V prípade, že predsa len prejaví záujem o niečo, práve v prvých dňoch sa môže stať, že s hračkou sa bude hrať iné priebojnejšie dieťa, ktoré sa jej len tak ľahko nevzdá. Ku sklamaniu z prvých dojmov pristúpi aj presvedčenie, že mama alebo oco klamú : veď predsa povedali, že ...
Je vhodné vyjsť si na vychádzku k areálu materskej školy. Nezáväzne, len tak cez plot, hádajte spolu s vašim dieťaťom, čo môže byť vo vnútri (opäť reálne), obzrite si dvor, hojdačky, preliezky…
4. Brať ohľad na telesnú záťaž
Začiatok v materskej škole je pre deti telesne náročný. Deti rýchlo vyčerpajú svoje sily, pretože deň v materskej škole je pre ne veľmi únavný. Bezprostredne po návšteve materskej školy dieťa potrebuje čas na odpočinok. Väčšie aktivity, ako veľký nákup, prechádzku po meste, návštevu ihriska a pod., by sme mali odložiť. U detí menej telesne zdatných musíme odhadnúť dĺžku pobytu v škole, aby sme nezväčšovali ich zaťaženie.
5. Zabrániť vzniku ďalších záťaží
Pri najmenšom počas prvého kritického obdobia by sme deti nemali zaťažovať ďalšími požiadavkami a veľkými zmenami (napr. sťahovanie, narodenie súrodenca a pod.) V niektorých prípadoch je vhodné vstup do školy o niekoľko mesiacov odložiť.
Aké okolnosti v rodinných pomeroch sťažujú vstup do materskej školy.
Očakávali by sme, že pre deti, ktoré majú súrodenca, bude vstup do materskej školy ľahší ako u jedináčikov, pretože už majú napr. skúsenosti s tým, že sa musia deliť o osobu, ku ktorej majú citový vzťah. Môže sa stať, že práve opak je pravdou, prečo to majú niektoré deti so súrodencami ťažšie, má niekoľko dôvodov :
a) problémy pri vstupe do materskej školy sa líšia podľa toho, či je dieťa mladšie alebo staršie medzi súrodencami.
Ak má trojročný nováčik len krátku dobu mladšieho súrodenca, môže sa pri vstupe do školy cítiť odstrčený a odložený.
Ak je sám mladší alebo najmladší zo súrodencov, musí sa pravdepodobne po prvýkrát v živote zaobísť bez obvyklej podpory starších súrodencov.
b) je tiež možné, že rodičia jedináčikov v snahe nahradiť chýbajúceho súrodenca, sa snažia skôr a intenzívnejšie nadviazať kontakty s ďalšími deťmi. Jedináčikovia tak majú oveľa väčšie skúsenosti s vrstovníkmi ako deti so súrodencami.
Nováčikovia s menšou telesnou odolnosťou pociťujú pri vstupe do materskej školy väčšie zaťaženie. Viachodinový pobyt uprostred hlučných a vyvádzajúcich detí je pre ne telesne namáhavý.
Takéto deti sa skôr unavia a všetkého majú dosť. V materskej škole je tiež väčšia pravdepodobnosť, že sa menej telesne zdatné dieťa nakazí a ochorie, takže musí byť často doma. Keď deti navštevujú materskú školu nepravidelne, je pre ne oveľa ťažšie dosiahnuť pevné miesto v skupine a udržať si ho. Rodičia, ktorí okrem najnutnejších vecí (umývanie, obliekanie, jedlo a pod.) venujú svojím deťom málo času (menej než 60 minút denne), im veľmi sťažujú novú situáciu. Ak rodičia nedajú deťom možnosť samostatne objavovať svoje okolie i keby bolo spojené s určitými rizikami (napr., že dieťa spadne z 30 cm múrika, že sa zašpiní a pod.) nevyvinie sa u detí žiadna dôvere vo vlastné schopnosti. Vstup do školy bude pre tieto deti veľmi ťažký. Deti si totiž nevedia predstaviť, že by mali samé obstáť a splniť všetky očakávania a požiadavky v materskej škole. Napríklad : keď sa pôvodné „nie“ niekedy zmení na „áno“ a niekedy zostane „nie“, dieťa nevie, čo je vlastne povolené a čo nie. Chýba mu jednoznačné pravidlo chovania, preto je už pred vstupom do materskej školy neisté pretože nevie, ako sa má chovať. So vstupom do materskej školy najviac pribúdajú nové pravidlá a neistota dieťaťa ešte stúpa.
Deti, ktoré majú za sebou nejakú negatívnu skúsenosť (napr. rozvod rodičov, dlhodobý pobyt v nemocnici), majú spravidla väčšie problémy s prispôsobením sa materskej škole. Následkom predchádzajúceho zážitku nie sú „zocelené“ a reagujú veľmi citlivo. Bojazlivé deti väčšinou po vstupe do MŠ zistia, že sa nenaplnili ich najčernejšie obavy a uľaví sa im.
Rodičia, ktorí od začiatku dávajú dieťa do MŠ na celý deň, musia počítať s tým, že sa dieťa bude horšie prispôsobovať a bude mať viac problémov. Celodenná návšteva MŠ je pre nováčika podstatne namáhavejšia ako poldenný pobyt. Návšteva MŠ predstavuje šancu a výzvu zároveň. Deti sa učia pohybovať v skupine, učia sa presadzovať svoje priania a záujmy prijateľným spôsobom. Učia sa byť samostatné a nezávislé a rastie ich sebadôvera a seba vedomie. Učia sa deliť a zachovávať pravidlá skupinového spolužitia. Spoznávajú, čo to znamená nadväzovať priateľstvá a učia sa znášať sklamanie Materská škola je zariadenie, ktoré pomáha dopĺňať rodinnú výchovu. Je miestom, kde deti prežívajú väčšinu dňa. Učiteľky materskej školy sa usilujú pomôcť Vášmu dieťaťu prekonať všetky ťažkosti súvisiace so vstupom do materskej školy, pretože pre deti je tento vstup významným medzníkom začlenenia sa do kolektívu rovesníkov (ako tieto počiatočné ťažkosti preklenúť ste sa dočítali v prvej časti našej príručky), samozrejme za Vašej účasti a dodržania adaptačného plánu.
ADAPTAČNÝ PLÁN:
1. TÝŽDEŇ
PONDELOK adaptácia 1 hodinu od 7.00 - do 8.00
UTOROK adaptácia 2 hodiny od 7.00 - do 9.00
STREDA adaptácia 2 hodiny od 7.00 - do 9.00
ŠTVRTOK adaptácia 3 hodiny od 7.00 - do 10.00
PIATOK adaptácia 3 hodiny od 8.00 - do 11.00
2. TÝŽDEŇ
PONDELOK adaptácia 4 hodiny od 8.00 - do 12.00
UTOROK adaptácia 4 hodiny od 8.00 - do 12.00
STREDA adaptácia 5 hodín od 8.00 - do 13.00
ŠTVRTOK adaptácia 6 hodín od 8.00 - do 14.00
PIATOK adaptácia 7 hodín od 8.00 - do 15.00
Pre interné potreby Materskej školy M. R. Štefánika 908, 962 12 Detva
náhle ochorenie, zmenu v adaptačnom pláne môžete telefonicky nahlásiť na t. č. 045/5455552
Spracovali:
Katarína Fajčíková
Mgr. Zuzana Slemenská